Reformovaná cirkev

V roku 1712 kalvínsky kazateľ Samuel Györkey preložil sídlo matkocirkevného zboru zo Záhora do Bežoviec. Dňa 20. decembra 1784 cirkev  získala povolenie na výstavbu kostola a na konanie bohoslužieb. Namiesto požiarom zničeného kostola cirkev si postavila nový, iba drevený kostol uprostred dediny. Jeho dĺžka aj s vežou mala 12 siah, šírka 4 ½ siahy, a to v ohradenom priestore dlhom 20 siah a širokom 6 siah. Vo veži pribudovanej ku kostolu bol umiestnený 182 funtov ťažký zvon odliaty na náklady cirkvi v roku 1791. Prvým farárom v tomto kostole bol Pál Rácz. 8. apríla 1848 požiar opäť zničil obec, popolom ľahol aj drevený kostol s vežou, aj zvon sa roztavil. Popolom ľahli aj fara a škola, ktoré boli znova vybudované v roku 1849. Potom začali zhromažďovať stavebný materiál na kostol. Kameň dal zdarma Šimon Horváth Pálóczi (pavlovský) zo svojho lomu v Nemeckom. Za pôsobenia duchovného Gabriela Csengeriho položili základy terajšieho kostola, ktorého výstavba bola úplne dokončená v roku 1861. V roku 1930 sa vykonala dôsledná rekonštrukcia stavby.